Nan lè 5:42 nan maten an, lè solèy la poko menm leve nèt sou Bè Jakmèl, Jean-Robert Destin ap pare kanòt li. Li gen 47 an. Li se pitit pechè, pitit-pitit pechè. Lanmè se biwo l.
Istwa sa a se pa yon istwa de mizè. Se yon istwa de metye. Pandan senk jenerasyon, fanmi Destin yo peche nan menm dlo sa yo, avèk menm metòd ki melanje tradisyon ak entèlijans pratik. Jean-Robert pa bezwen GPS pou li konnen ki kote pwason yo ye. Li li van an. Li li lanmè a. Li li syèl la.
"Granpapa m te aprann papa m, papa m te aprann mwen," li di, pandan l ap mare yon gwo filè ble sou bor kanòt la. "Pitit gason m, se li menm k ap pran mwen kounye a. Men l poko konnen tout. Lanmè a toujou ap aprann ou yon bagay nouvo."
Yon ekonomi ki soti anba dlo
Selon done Ministè Komès ak Endistri a, sektè lapèch nan rejyon Sid la bay travay dirèk bay plis pase 12,000 moun. Sa pa konte tout fanmi ki depann sou yo, mache yo, transpòtè yo, ak fanm k ap vann pwason nan vil yo. Lè w gade byen, lanmè Jakmèl pa sèlman ba ou pwason. Li ba ou yon sistèm ekonomik antye.
Men defi yo reyèl. Chanjman klima a ap fè pwason yo deplase. Plastik yo ki soti nan vil yo ap antre nan dlo a. Kèk espès ki te komen lè Jean-Robert te timoun, jodi a ou pa wè yo ankò. Sa se yon konvèsasyon ki dwe rive nan palè lejislatif la, pa sèlman sou kanòt nan maten.
Bote ki pa nan katalog
Men sa ki fè foto sa a enpòtan: li pa nan okenn katalog touris. Li pa poze. Li pa filtre. Se yon moman reyèl, nan yon kote reyèl, ak moun reyèl ki gen yon istwa reyèl. Se egzakteman sa Ayiti Bèl ap chèche montre mond lan.
Lè w wè yon foto Ayiti, twòp fwa se pa bote ou wè. Se swa dezas, swa kliché. Ayiti Bèl egziste paske ant dezas ak kliché a, gen yon espas imans, espas ki ranpli ak Jean-Robert yo. Ak Marie-Jeanne yo. Ak tout moun k ap leve chak maten pou yo bati yon peyi.